Hollywoodsky film Jedna bitka za druhou s Leonardom DiCapriom a Seanom Pennom napriek svojej forme komediálneho „akčáku“ prišiel do kín s komplexnou a mnohovrstevnou myšlienkovou štruktúrou. Tvorcovia sa aj takto snažia posunúť diváka k úvahám o zložitosti sveta.

A práve v tom spočíva dnešný problém: nie všetci ľudia chcú, potrebujú a hľadajú náročnosť. Nie všetci očakávajú od umenia potrebu zamýšľať sa. V modernom a pohodlnom svete sa exponenciálne násobia príležitosti, produkty, emócie, ba dokonca aj myšlienky.

Španielsky mysliteľ Ortega y Gasset hovorí, že práve vďaka tomuto nadbytku príležitostí, skúseností i myšlienok žije masový človek možno v najkrajších časoch. Všetkého je jednoducho viac a nie vždy máme čas na seba a na svoje otázky. Ale možno mnohým z nás to aj tak vyhovuje.

A tak možný kandidát na Oscara ani pol roka po uvedení do kín ešte nie je z hľadiska zárobkov na nule. Kým sa celkové náklady (produkcia, marketing) vyšplhali na 150 miliónov dolárov, celosvetové tržby sotva dosiahli 90 miliónov. Tento výrazný finančný deficit ukazuje, že ani forma komerčnej „návnady“ s hviezdami a akciou nedokázala pritiahnuť dostatočné množstvo ľudí, ktoré by hľadalo hlbšie myšlienky. A možno ľudí, ktorí dnes stále chcú pri filmoch či umení rozmýšľať – nie až tak veľa, aby svojím vstupným utiahli tak veľké náklady. 

Tento trend potvrdzujú aj vedecké štúdie o takzvanom negatívnom Flynnovom efekte, ktoré, ako uvádza taliansky psychoanalytik Luigi Zoja v knihe Súmrak otcov, pozorujú spomalenie alebo mierny pokles priemerného IQ skóre u kohort narodených zhruba po polovici 70. rokov 20. storočia v niektorých rozvinutých krajinách.

Napriek prevládajúcej nivelizácii masového človeka sú v každej komunite okrem pragmatikov, alfanumerikov prítomní aj „alfabetici“ – hĺbaví, vnímaví a citliví ľudia, pre ktorých nie je všetko len výkon, zisk a rast. Rozumejú núdznym na okraji, chápu potrebu ľudskosti, potrebujú dýchať a konzumovať kultúru – a to nie hocijakú, ale tú na ducha trochu náročnejšiu, ktorá vyžaduje zastavenie a zamyslenie. Títo ľudia sú v menšine, sú na okraji. Ale sú tu a majú svoje potreby. Je jedno, či žijú v krajskom meste alebo v malej obci.

Kultúra našťastie nevzniká na objednávku štátu (aspoň nie v našich končinách), ale je vytváraná nadšenými jednotlivcami. Tí kultivujú verejný vkus a bojujú proti masovo vyrábanému zjednotlivovaniu.

Na mape Slovenska nájdeme také miesta, ktoré napĺňajú potreby hĺbavých ľudí. Nezávislé kultúrne centrá (strešná organizácia Anténa ich združuje približne 30) sú všade tam, kde sa nájdu nadšenci budujúci ostrovy pozitívnej deviácie. Nachádzajú sa v 20 mestách a obciach, sú tými potrebnými „územiami náročnosti“. Ako vraví jeden slovenský spisovateľ, tu sa budujú neviditeľné piliere kultúry. Napĺňajú potrebu alternatívnej kultúry a umenia, ktoré je slobodné, nízkonákladové, experimentálne a kritické voči komercializácii.

Slúžia ako dôležité komunitné uzly a bezpečné miesta, kde sa môžu stretávať rôzne skupiny obyvateľov, najmä mladí ľudia, aktivisti a neformálne iniciatívy. Organizujú podujatia, ktoré často kombinujú rôzne umelecké formy na jednom mieste – divadlo, film, hudbu, výtvarné umenie, workshopy, spoločenské diskusie, prednášky a fóra, čím sa stávajú platformami pre verejnú sebareflexiu a kritickú diskusiu o spoločenských témach.

Takým pokusom o alternatívny priestor je aj nová galéria vo Vranove nad Topľou. V centre okresného mesta boli kultúrnymi aktivistami upravené dve spustnuté garsónky (ktoré veľkoryso požičalo mesto) na priestor, kde sa dá stretávať, diskutovať a vystavovať. Nazvali ho Komorná galéria. 

Keďže je to moje rodné mesto a aktivisti sú moji priatelia, prispel som dielami a vznikla výstava ŠEROSVET. Nádejam sa, že ide o náročnejšiu výstavu. A čuduj sa svet, má to svoje publikum. Malé, ale má. Je to stratový podnik a nie je to ani na Oscara, ale spätné reakcie ma napĺňajú zmysluplnosťou tvorenia. Verím, že každé poctivé umelecké dielo je územím náročnosti, ktoré má vyžadovať, rozrušovať, vyrušovať, klásť otázky.

Komorný projekt v meste Vranov nad Topľou s aktuálnou návštevnosťou okolo 20 ľudí týždenne však potvrdzuje stálu existenciu publika, ktoré si kladie hlbšie otázky a hľadá náročnejšie myšlienky či odpovede. A to je okrem dávania nádeje ďalšia z kľúčových funkcií umenia.