Mal som tú česť vystavovať v Umelke už párkrát. Možno 2-3-krát? Vždy však ako súčasť skupinových výstav. No až tento rok som konečne mal možnosť uvažovať spolu s kurátorom Jurajom Čarným nad Umelkou ako nad priestorom, kde osadím vlastný projekt. A poviem vám, bola to celkom fuška. Aj preto, že je to dnes chránená kultúrna pamiatka, je inštalovanie a kreativita priestorových riešení kvôli mnohým obmedzeniam a diktátu závesného systému limitované na minimum.

Napriek tomu je Umelka stále magický priestor a určite patrí medzi najvýstavnejšie výstavné zariadenia v Bratislave. Teda najgalérijnejšie galérie. Obohacuje hlavné mesto svojím charizmatickým vyžarovaním už skoro 100 rokov. O dva roky (2027) to bude 100 rokov, čo bola vtedy Umelecká Beseda, dnes Umelka, dokončená a spustená do prevádzky.

V roku 1924 dvaja mladí českí architekti Alois Balán a Jiří Grossmann, v tom čase tridsiatnici žijúci v Bratislave, vyhrali konkurz na projekt klubovej a výstavnej budovy Spolku Umeleckej besedy slovenskej s projektom “Pre nás”.

Víťazný návrh zo súťaže v roku 1924

V spolku Umeleckej Besedy v tom čase boli okrem architektov aj kluby hudobníkov, výtvarníkov, divadelníkov a literátov. Balán a Grossmann Umeleckú Besedu projektovali dva roky (1924 – 1925) a následne sa dva roky (1926 – 1927) stavalo. Medzi návrhom a realizáciou však obaja mladí architekti navštívili Medzinárodnú výstavu dekoratívnych umení v Paríži v roku 1925, ktorá jasne ukázala pokrokové smerovanie nového rozmýšľania nielen o architektúre, ale aj o celej spoločnosti. Práve tu sa mladých architektov dotkli nové myšlienky modernosti od Le Corbusiera a stavba Besedy následne ešte doznala viacero, a v podstate aj dramatických zmien.

Budova Umeleckej Besedy, rok 1996

Beseda vyrástla vedľa vyústenia železničného mosta cez Dunaj (pozemok spolku na brehu Dunaja darovalo mesto) a svojou typicky surovou textúrou neomietnutých tehál, industriálnym vyznením betónového skeletu tlmočila bratislavskému obecenstvu novú estetiku moderného sveta.

“Hneď po dokončení sa v dobovom povedomí Pavilón Umeleckej Besedy rozpoznával ako prelomové a zásadné dielo, ako jedna z najpozoruhodnejších bratislavských stavieb. „Nového ducha” architektúry symbolizovali funkčné, a teda asymetricky komponované hmoty, ploché strechy, a predovšetkým stupňovitá presklená konštrukcia osvetľujúca hlavný výstavný priestor.” * Funkčné jadro budovy aj dnes tvorí veľká výstavná sieň (pôvodne na výstavy malieb) a malá výstavná sieň (na výstavy sôch). V suteréne boli hospodárske priestory, archív, sklady a malá zasadacia miestnosť. Na poschodí sa zase pôvodne nachádzali klubové (reštauračné) priestory s terasou.*

Výstava Duševňa v Umelke koniec júna až začiatok augusta 2025

Pri príprave výstavy Duševňa sme sa snažili s Jurajom Čarným načúvať aj duchu galérie, mladíckemu uvažovaniu progresívnych architektov a ich pôvodnej predstave o modernosti. S ľahkosťou naplnili očakávanie po modernosti vtedajšej umeleckej scény. Ukázali nám, ako sa zbaviť dekoratívnej formálnosti a ísť cestou k jednoduchosti. Nemohli sme zopakovať intímne čaro výstavy Diery do svetla z galérie Schemnitz. Nevedeli sme dosiahnuť šero, aby sme do dier v obrazoch nazerali pomocou svietielok, ktoré si vymyslel Peter Uličný. Ale tak, ako sme s Gabi Garlatyovou dávali pozornosť Múzeu Vojtecha Löfflera, s Petrom Uličným galérii Schemnitz, chceli sme byť citliví a pozorní s Jurajom Čarným aj k Umelke. Vnímaním ju pochopiť a interpretáciou posunúť k tomu, k čomu bola vymyslená. Museli sme prijať storočnú modernosť Besedy a dnešnú galérijnosť Umelky ako výstavného formátu “bielej kocky”.Umelka svojím “neutrálnym, vďaka vysokej klenbe, hmotnosti zbaveným a neviditeľným priestorom”, nezdobenými stenami, neutrálnym rozptýleným osvetlením zhora, strohým a prázdnym priestorom s jednoduchou drevenou podlahou pôsobí ako takmer sakrálny priestor, oddelený od vonkajšieho sveta. A to všetko preto, aby sa celá pozornosť návštevníka sústredila výlučne na umelecké dielo.

Foto : Víťazoslav Šakový

Rešpektovali sme rytmus nosného skeletu, pôdorys vyššej a nižšej klenby vo veľkej sále. To všetko predznačilo, ako sa uberie naše uvažovanie nad libretom výstavy. Jasnosť vízie a mladícky elán dvojice Balán a Grossmann dali dušu ušľachtilej architektonickej forme.

My s Jurajom Čarným sme ich zámer snáď potiahli dierami v obrazoch, levitujúcimi obrazmi a prázdnymi stenami k akémusi manifestu zduchovnenia a antimaterializmu. Duševňa hovorí o potrebe spomalenia a priblíženia sa k svojim zmyslom.

* Zdroj: Matúš Dulla a kolektív: Zapomenutá generace, Čeští architekti na Slovensku. Vydalo: ČVUT, 2019.