Reklamné agentúry sú ako spojenie ľavej a pravej hemisféry v mozgu. Sú miestom s vysokou koncentráciou tvorivých jedincov na štvorcový kilometer. 

Spojenie sveta biznisu a efektivity so svetom tvorivosti a krásy môže vytvoriť harmonickú a inovatívnu synergiu. Absolútne sa to dá. V skutočnosti je to nielen možné, ale aj veľmi potrebné a obohacujúce. Takým miestom sú aj reklamné agentúry. Viem, o čom hovorím. Žil som v tom priestore viac ako 20 rokov. 

V 90. rokoch minulého storočia, konkrétne hneď po revolúcii v roku 1989, začalo vznikať na Slovensku mnoho reklamných agentúr. Aj človek v ktoromkoľvek meste alebo dedinke, ktorý v garáži vyrezával písmenka na olep nákladných áut, sa hrdo hlásil k novovznikajúcej komunikačnej brandži.

Ak si dobre pamätám, v tom období „lietal“ vo vzduchu údaj, že na Slovensku je približne dvetisíc reklamných agentúr – eseročiek aj solo živnostníkov. Vtedy sme ako ľudia vstúpivší do tejto rieky ešte netušili, že sme sa stali súčasťou kreatívneho priemyslu.

Kreatívny priemysel je odvtedy veľmi živé miesto. Nie žeby dovtedy nebolo, iba o sebe nevedelo, že je priemysel. Skôr ako slovo priemysel nám ostalo v ušiach drnčať slovo kreatívny.

Táto módna „mucholapka“, ten prísľub kontaktu s „veľkým svetom“ reklamy, komunikácie a kreativity zlákala na ochutnávku mnoho kvalitných ľudí z umeleckej prevádzky tej doby. Spomeňme aspoň tých, čo to pretavili až do riadenia väčších agentúr alebo dokonca boli ich majiteľmi a spolumajiteľmi.

Napríklad básnika a textára Kamila Peteraja, maliarku Simonu Bubánovú, divadelného režiséra Juraja Vaculíka, filmových režisérov Michala Ruttkaya a Petra Krcha, spisovateľa Pala Weissa, novinára a rozhlasového redaktora Laca Brata, ale úprimne povedané aj mňa, maliara Martina Knuta, a isto iste aj mnoho ďalších. Snáď sa nenahnevajú, že som ich nemenoval všetkých, ale vedzte, že ich bolo a stále je dosť. 

Myslím, že práve vstup mnohých kreatívnych talentov do služieb lepšieho predaja prispelo aj k vyššej kvalite vnímania typografie, dizajnu, fotografie, storytellingu, tvorivej hry so slovnými hračkami a vizuálnej kultúry vo verejnom priestore.

Pár rokov som mal možnosť riadiť kreatívne oddelenie v Soria&Grey, kde som stretol a pracoval so spisovateľom Dušanom Tarageľom a výtvarníkom Jožom „Danglárom“ Gertlim. V Publicis Knut zase boli kreatívci ako spisovateľ Pavol Rankov, básnik Martin Solotruk, literárny vedec Peter Darovec, básnik, publicista a textár Peter Uličný, dnes marketingový stratég Palo Minár a veľa ďalších sochárov, grafikov, spisovateľov či prekladateľov.

Nie je tu priestor spomenúť všetkých. Chcem tým len povedať, že som mal česť zažiť prácu tvorivých jednotlivcov, ktorí dokážu myslieť inovatívne, generovať nové nápady a riešiť problémy nekonvenčnými spôsobmi. Videl som a zažil silu tvorby a tvorenia.

Tvorivosť je dozaista základnou ľudskou vlastnosťou, ktorá nás odlišuje od ostatných živočíchov. Je to schopnosť, ktorá nám umožňuje vyjadriť sa, tvoriť a objavovať nové svety. Tvorivosť nie je iba pre umelcov, ale pre každého. Je to nástroj, ktorý nám pomáha riešiť problémy, dosahovať ciele a žiť plnohodnotný život.

No a nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že spoločnosť, ktorá si cení tvorivosť, je spoločnosť, ktorá prosperuje. Tvoriví ľudia, či sú to manažéri alebo kreatívci, prinášajú nové nápady, inovácie a riešenia, ktoré posúvajú spoločnosť dopredu. Preto buďme, prosím, všetci tvoriví.