Žijeme na Slovensku – model 25 v dobe ekonomických, politických a geopolitických turbulencií. Či chceme, alebo nie, sme ich súčasťou. Tento neustály zmätok nás núti hľadať cestu k vlastným postojom, zorientovať sa v našom svete, a predovšetkým, porozumieť sami sebe.

Ako človek aktívne pôsobiaci v kultúre, nemôžem ignorovať nespokojnosť, ktorá sa v tomto sektore už nedá nevidieť. Arogancia, agresivita a nekompetentnosť, ktorá razantne vstúpila do kultúry a útočí na jej podstatu – slobodné prejavy tvorivosti –, nie je však nič nové.

Kultúra ako hrádza proti „vlkovi“

V týchto časoch je dôležité pripomenúť si Freuda a jeho Nespokojnosť v kultúre (1930). Freud píše: „Homo homini lupus?“ (Človek človeku vlkom?). Existencia nášho vnútorného sklonu k agresivite trvalo ohrozuje kultúrnu spoločnosť rozpadom.

Pudové vášne sú totiž často silnejšie než rozumové záujmy. Kultúra musí preto napnúť všetky sily, aby agresívnym pudom ľudí postavila hrádzu. Má obmedziť ich prejavy pomocou psychických, reaktívnych výtvorov.

Boj proti agresii a zlovôli pritom neznamená vylúčenie súťaženia – to je nevyhnutné. Ale súťaženie nemusí znamenať nepriateľstvo; nepriateľstvo je len zámienka, ako ho zneužívať. Keď je kultúra pod politickým tlakom, útočí to priamo na jej funkciu: odobrať spoločnosti terapeutický ventil a priestor pre kritickú reflexiu.

Od trezorov k žltým maskám

Dejiny sú plné príkladov, keď mocní sveta potláčali umenie a kultúru, pretože ju vnímali ako hrozbu pre svoju dogmu a moc. Spomeňme len Nacistické Nemecko a jeho „Entartete Kunst“ (degenerované umenie), socialistický realizmus v Sovietskom zväze (stalinizmus) alebo čínsku kultúrnu revolúciu.

Ak mocní používajú cenzúru a potláčanie kultúry ako zbraň, potom morálny protest je skutočne jedným z najúčinnejších štítov a protiútokov. Morálny protest v kultúre nie je len obyčajný nesúhlas; je to využitie umenia a kultúrnych hodnôt na spochybnenie autority, ktorá stratila morálny kompas. Morálny protest tak potvrdzuje, že kultúra má silu vytvárať odolnú spoločnosť postavenú na slobode, zodpovednosti a vzdelanosti.

Tento princíp vidíme dnes v hnutí Otvorená Kultúra!, ktoré sa snaží chrániť inštitúcie a odbornú integritu pred politickým ovládnutím. Ako dobrý príklad slúži sila vizualizácie a tichého protestu ilustrátorov pred SNG. Tvorcovia stáli v žltých maskách symbolizujúcich „nepáčika“, pričom svojou tichou prítomnosťou odovzdávali jasnú správu: to, čo sa deje s Bienále Ilustrácií Bratislava a so slovenskou kultúrou, je proti hodnotám slobody a integrity. V podmienkach, kde je otvorená diskusia prerušená aroganciou, sa umenie vracia k tichu a symbolu, ktoré sú pre moc neuchopiteľné.

Morálny kompas pre všetkých

Morálny protest v kultúre je kritický, pretože nemôže byť potlačený silou. Kým tanky a zákony môžu potlačiť fyzické prejavy, nemôžu potlačiť myšlienku, svedomie a morálne hodnoty, ktoré umenie šíri. Pre ľudí v biznise, manažmente a iných sférach je dôležité vidieť, že boj o kultúru je bojom o charakter štátu.

Ak sa kultúre odoberie autonómia, celá spoločnosť – vrátane ekonomiky – stráca svoju mentálnu flexibilitu a odolnosť proti iracionálnym impulzom. Podporou slobody a integrity kultúry nepodporujeme len umelcov; podporujeme hrádzu, ktorú kultúra stavia proti agresívnym pudom, a udržujeme svoj morálny kompas funkčný aj v dobe turbulencií.